Novinky a akcie e-mailom
Chcete od nás dostávať novinky priamo na váš e-mail?

Tipy a rady ku zatepľovaniu domov

Úvod Tipy a rady ku zatepľovaniu domov

Zatepľovanie domov prinieslo so sebou mnohé otázky, na ktoré nájsť správnu odpoveď vôbec nie je jednoduché a dodnes platí „čo odpoveď – to iný názor“. Vzniká tak doslova guláš, v ktorom sa stratí aj človek, ktorý bol predtým jednoznačne rozhodnutý, že svoj dom zateplí. Nastupuje obdobie váhania. Zatepliť? Nezatepliť? Kde je teda pravda?  Poďme si teda bližšie rozobrať fakty a mýty o zatepľovaní domu.


Ochránia nas široké múry dostatočne pred chladom?


Jednou z najčastejších otázok je tá, či je vôbec potrebné zatepľovať. Zvlášť vtedy, ak máme na našom dome silné a široké múry. Príklad – prerábame starý dom, ktorý má múr široký 45 cm. Je to zrejme dosť na to, aby cezeň neunikalo teplo a tak otázka zatepľovania domu nie je relevantná.  
Odpoveď? Možno nebudete veriť, ale dokázateľnou pravdou je, že tepelné straty takejto obvodovej steny môžu byť aj 5x vyššie, ako u steny z dnes používaných tehál. Dôvodom sú nové technológie, materiály a stavebné postupy pri stavbách rodinných domov. Vieme, že obvodové steny majú relatívne veľkú plochu a u väčšiny domov sú to práve ony, kadiaľ uniká najviac tepla. Súčasné normy požadujú pre vonkajšiu stenu hodnotu súčiniteľa prestupu tepla minimálne U = 0,38 W/(m2.K). Pozor, toto je minimálna požiadavka – odporúčaná je ešte o niečo nižšia, čiže U = 0,25 W/(m2.K). Pri domoch starších, ako 30 – 40 rokov , s približne 300m2 stien s plných tehál o hrúbke 45 cm stráca stenami zhruba 22MWh tepla za jednu vykurovaciu sezónu. Po zateplení sa tieto straty znížia o viac, ako 18 MWh za vykurovaciu sezónu. Unikne tak len 17% pôvodnej hodnoty. Zamyslite sa nad týmito faktami a na odpoveď už prídete sami.

 

 

Najbežnejšie materiály na zateplenie
Výber zatepľovacích materiálov je čoraz širší a vyznať sa v ňom je pre laika neraz veľmi náročné. Neexistuje univerzálna rada, ktorý materiál je najlepší. Každý má svoje výhody i nevýhody, takže definitívna voľba konkrétneho materiálu bude napokon závisieť najmä od našich osobných preferencií (a od množstva financií, ktoré hodláme do zateplenia investovať). Neuškodí, ak sa poradíme so známymi, ktorí majú so zatepľovaním skúsenosti, s predajcami, realizátormi, prípadne sa porozhliadneme po internetových stránkach výrobcov.

Polystyrén
Expandovaný polystyrén (EPS) sa vyrába tavením a spenením. Má nízky súčiniteľ tepelnej vodivosti (okolo 0,04 W/(m . K)) a malú objemovú hmotnosť. Jeho nevýhodou sú pomerne veľké objemové zmeny a vysoká nasiakavosť. Nemôžeme ho použiť na miesta, kde by mohla teplota vystúpiť nad 70 °C. Používame ho na izoláciu podláh, stien (okrem vonkajšej izolácie suterénnej steny) a dvojplášťových striech. Nevýhody nasiakavosti expandovaného polystyrénu odstránila výroba extrudovaného polystyrénu (XPS). Výsledkom je uzavretá bunková štruktúra, vďaka ktorej má výsledný polystyrén vynikajúce vlastnosti. Nemá tendencie zmršťovať sa, je takmer nenasiakavý a súčiniteľ jeho tepelnej vodivosti je iba 0,03 W/(m . K). Rovnako ako penový polystyrén však neodoláva vysokým teplotám. Môžeme ho použiť najmä na izoláciu základov, stien a podláh.

 


Minerálna vlna
Vyrába sa drvením, tavením a rozvlákňovaním viacerých druhov horniny. Podľa základnej suroviny rozoznávame sklenú a kamennú vlnu. Pre spotrebiteľa je hlavný rozdiel medzi oboma vlnami v ich objemovej hmotnosti (v hustote). Sklená vlna je ľahká, mäkká a trvalo elastická. Väčšinou ju kúpime zrolovanú a stlačenú až na jednu tretinu svojho objemu. Niektoré výrobky majú na vrchnej strane priamo integrovanú parozábranu.

Kamenná vlna má dvoj- až desaťnásobne väčšiu hustotu ako sklená vlna, je tvrdšia. Predáva sa vo forme dosiek vo svojom pôvodnom objeme. Vzhľadom na široké spektrum dosiek z minerálnej vlny môže byť ich súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,035 až 0,076 W/(m . K). Tento materiál znáša vysoké teploty. Nijaký výrobok z minerálnej vlny však nesmie prísť do kontaktu s vodou. Dosky z minerálnej vlny môžeme použiť na izoláciu šikmých striech, stien, potrubí, podláh a plochých striech. Kamenná vlna vďaka odolnosti proti tlaku znesie aj zaťaženie, preto ju môžeme použiť aj ako zaťažovanú izoláciu.

 

 

Odkiaľ uniká teplo – kam s tepelnou izoláciou
Budova je nežiaducimi prestupmi tepla ohrozená na všetkých stykoch s exteriérom, prípadne s nevykurovanou časťou budovy. Inými slovami – teplo môže unikať z budovy stenami, strechou, základmi, otvormi v konštrukcii, podlahou nad nevykurovaným suterénom, podlahou nad terénom alebo aj vnútornými stenami medzi dvoma rozdielne vykurovanými prevádzkami. Okrem toho môžu na konštrukcii vznikať tepelné mosty na rozhraniach rôznych materiálov a pri zmenách tvaru konštrukcie. Ak sa rozhodneme zatepliť si dom, musíme pamätať na to, že iba kompletné zateplenie všetkých miest a plôch vrátane detailov môže priniesť žiaduci výsledok. Zatepliť napríklad iba steny a okná, a strechu ponechať v pôvodnom, nevyhovujúcom stave, to je ako opraviť strechu iba na jej väčšmi deravej polovici.

 

 


Zatepľovanie obvodových stien
Obvodová stena musí chrániť vnútorné priestory budovy proti poveternostným vplyvom, proti nízkej i vysokej teplote, jednoducho proti všetkému, čo by mohlo narúšať vnútornú tepelnú pohodu. Únik tepla obvodovým plášťom tvorí až jednu tretinu celkových tepelných strát budovy. Ak upevňujeme izoláciu priamo na vonkajší povrch konštrukcie a aj po zateplení sú všetky vrstvy steny v tesnom spojení, ide o kontaktné zatepľovanie. Zatepľovanie, v ktorom je povrchová vrstva oddelená od tepelnej izolácie vzduchovou vrstvou, sa nazýva odvetrané.

Kontaktný zatepľovací systém
Je najrozšírenejším a v istých podmienkach aj najlacnejším zatepľovacím systémom obvodovej steny z exteriéru. Ide o zatepľovanie mokrým procesom. Vrstvy sú z interiérovej strany k exteriérovej v tomto poradí: obvodová stena s lepiacou maltou, tepelnoizolačná vrstva, výstužná vrstva (rohože, pletivá, mriežky), povrchová vrstva. Hrúbka tepelnej izolácie môže byť rôzna, čo závisí od použitého typu izolantu. Pohybuje sa v rozpätí od 8 do 16 cm. K podkladu (t. j. k existujúcej konštrukcii) môže byť tepelný izolant prilepený celoplošne, pásovo, prípadne bodovo alebo pripevnený mechanicky tanierovými kotvami, ktorých počet a rozmiestnenie určuje statické výpočet. Výhodami kontaktného zatepľovania sú jeho jednoduchosť a výkonnosť. Poskytuje neobmedzenú farebnosť a vieme ho pomerne ľahko opraviť. Nie je však vhodné do vlhkých prevádzok a nevýhodou je aj možnosť zateplenia iba pri určitých klimatických podmienkach.

Odvetraný zatepľovací systém
Nazývame ho i montovaný, pretože pri jeho realizácii uplatňujeme suché procesy. Vrstvy (z interiérovej strany k exteriérovej) sú v tomto poradí: pôvodná obvodová stena, tepelnoizolačná vrstva, kotviaca a nosná konštrukcia, odvetraná vzduchová vrstva, obklad. Tepelnoizolačnú vrstvu zvyčajne tvoria minerálnovláknité dosky, ktorých hrúbka býva väčšia ako hrúbka izolácie kontaktného zateplenia. K podkladu ich pripevňujeme rovnakými kotvami ako pri kontaktnom zatepľovaní. Odvetraný zatepľovací systém je najbezpečnejší z hľadiska kondenzácie vodnej pary a je vhodný i do vlhkých prevádzok. Výhodou je aj možnosť vykonávať montáž v každom ročnom období.

 

 

Copyright 2015 - 2018 © zateplovanierd